Ludwig van Beethoven a Wolfgang Amadeus Mozart majú pozitívne účinky pri depresiách, úzkostiach ale aj ochoreniach krvného obehu. Klasická hudba lieči - na rozdiel od techna, píše nemecký odborný týždenník Deutsche Medizinische Wochenschrift.
Mozartovu Malú nočnú hudbu alebo Chopinove valčíky by lekári odporúčali, tvorbu skupín ako Rammstein alebo Scooter pravdepodobne nie, pretože tvrdá hudba môže podľa ich poznatkov zdravie dokonca škodiť. Klasická hudba má blahodarné účinky pri mnohých duševných i telesných neduhoch, ale to zďaleka nie je všetko. Okrem toho zlepšuje schopnosť sústredenia, podporuje tvorivosť a činorodosť, posilňuje pamäť a pozitívne ovplyvňuje imunitný systém. Pomáha zmierňovať bolesť, stres a poruchy spánku.
Pre rôznych ľudí sú však vhodné odlišné hudobné žánre. "Zaiste existujú aj ľudia, ktorých stresuje, keď musia počúvať orchester," potvrdzuje kardiológ Hans Joachim Trapp z Bochumské porúrské univerzity a pre nich do úvahy napríklad pripadá pop a rock. Tomuto druhu hudby lekári prisudzujú povzbudzujúce účinky a tak je ideálny ako sprievod k monotónnym činnostiam. Zlepšiť náladu vie aj latinskoamerická hudba so svojimi vibrujúcimi rytmy. "Sú vhodné pre motiváciu, predovšetkým na prekonanie melancholických nálad a posilnenie radosti zo života," vysvetľuje ďalej. Žiadny liečivý účinok naopak nevidí u heavy metalu a techna. "V jednotlivých prípadoch môžu pomôcť pri odbúravaní agresie, pri vstrebávaní zlosti, sklamaniach a frustrácii, zároveň ale zvyšujú srdcovú frekvenciu a krvný tlak," upozorňuje odborník. Známe sú aj prípady náhlych úmrtí spôsobených poruchám srdcového rytmu na techno akciách. Pri heavy metalu a technu horšie rastú aj rastliny, alebo dokonca hynú, ak sú trvalo vystavené tvrdej muzike.K terapii býva len málokedy využívaný jazz, pretože údajne kladie veľké nároky na intelekt a pri počúvaní si vyžaduje osobitnú koncentráciu a všeobecne platí, že pre muzikoterapii je vhodnejšia inštrumentálna hudba, pretože spev môže tiež vyvolať stres. Nebezpečné sú však aj opusy s mnohými náhlymi zmenami rytmu a hlasitosti. "Niečo nepredvídateľného, prekvapivého v mozgu automaticky vyvoláva pozornosť a na krátku chvíľu nás uvádza do stavu poplachovej pohotovosti," vysvetľuje Hans Joachim Trapp.
Foto: isifa.com
